Ema Mária Šimáková odišla v 17 rokoch z domu za hokejom: Na ľade si plní veľký sen

Ema Mária Šimáková mala iba štyri roky, keď autonehoda zasiahla jej miechu a pripravila ju o možnosť chodiť. Dlhé roky tvorili jej bežný program najmä škola a rehabilitácie. Dnes má sedemnásť, hrá parahokej a pred sebou cestu na svetový šampionát v Austrálii. O svojom príbehu porozprávala denníku PLUS 7 DNÍ. K športu sa dostala po tom, čo sa jej učiteľ opýtal, či by nechcela skúsiť nejakú aktivitu. Napadol jej hokej, a tak sa prihlásila na rozvojový kemp. Na ľad vyšla na špeciálnych saniach a postupne sa učila ovládať puk krátkymi hokejkami. Začiatky neboli jednoduché. Ema spomína na pády aj na náročné budovanie kondície, najmä sily stredu tela. Neskôr prišli na rad streľba a prihrávky. „Je to oveľa ťažšie, ako to vyzerá, ale keď sa človek dostane do kondičky, užíva si to,“ povedala. Jej prvé kroky sledoval aj Miroslav Dráb, generálny manažér slovenskej parahokejovej reprezentácie. Podľa neho bola od začiatku húževnatá a veľmi chcela hrať. Za približne rok urobila výrazný pokrok. Po majstrovstvách sveta pokračovala v tréningoch a posilňovaní, pričom si vyskúšala aj nemeckú ligu v drese Berlína. Momentálne nastupuje v českej súťaži za Olomouc. Za hokejom sa presťahovala z Košíc do Dolného Kubína, kde zmenila gymnázium a býva na internáte. Dôvodom nebola iba športová príležitosť: jej pôvodná škola sa presunula do priestorov bez bezbariérového prístupu. V Dolnom Kubíne našla gymnázium neďaleko štadióna, kde podľa článku pripravili bezbariérové úpravy v spolupráci s mestom a Žilinským samosprávnym krajom. Ema sa na internáte učí väčšej samostatnosti a postupne si na nový život zvykla. Cez víkendy cestuje za rodinou do Košíc alebo ju navštívi mama. Dráb vyzdvihol odvahu, s akou opustila známe prostredie, aby mohla pokračovať v škole aj v parahokeji. Teraz sa pripravuje na ďalšiu veľkú výzvu: cestu na opačný koniec sveta a šampionát v Austrálii.